Ako správne kompostovať

Kompostovaním na záhrade sa jednoducho a ekologicky zbavíš kuchynského, záhradného, či iného bio odpadu, ušetríš peniaze a čas na ich odvoz a získaš kvalitný kompost, ktorý prospeje tvojej záhradke. Účelom kompostovania je odbúrať biologické látky v odpade a previesť ich na humusové látky prospešné pre rastliny. Vskutku prirodzený a dokonalý proces. Ak sa vám niečo takéto pozdáva a aj vy chcete vo svojej záhrade naštartovať tento proces, poradíme vám, ako na to.

Obr. 1: Kompostovanie je ekologický a výhodný spôsob ako sa zbaviť záhradného či kuchynského odpadu a premeniť tak odpad na výživnú pôdu pre vaše rastliny.
 

Ako založiť kompost

Založiť kompost je v podstate veľmi ľahké, ale mali by ste myslieť na niekoľko vecí. V prípade horúcej metódy kompostovania je najlepšie založiť hromadu počas jedného dňa. Pokiaľ s kompostovaním začínate, postupujte podľa návodu. Čím častejšie to ale budete robiť, tým to bude ľahšie.

Na horúce kompostovanie potrebujete aspoň jeden meter kubický záhradného odpadu a kuchynských zvyškov. Ideálnymi surovinami sú pokosená tráva, časti rastlín, burina, vetvičky, vetvy a trocha opadaného lístia. Z kuchynských zvyškov využijete zeleninu a ovocie, šupky, kávovú usadeninu a čajové lístky. Môžete tiež použiť kravský a konský hnoj a ďalšie kompostovateľné materiály, ako je hnedá lepenka.

Na založenie kompostu budete potrebovať:

• vhodnú nádobu na kuchynské zvyšky,
• kamenný prach / minerálny prášok,
• bylinný extrakt,
• izolačný materiál z prírodných vlákien.

Obr. 2: Pomer kompostovateľných materiálov je veľmi dôležitý pre správne fungovanie a výsledok. Tu je orientačná tabuľka, čo do kompostu patrí a čo naopak nepatrí.

Jedna vrstva kompostu môže obsahovať až deväť rôznych materiálov: zmes záhradného odpadu, kuchynských zvyškov, drevnej štiepky a pilín, kravského alebo konského hnoja a ďalších kompostovateľných surovín, ako je napríklad drvená lepenka. Kuchynské zvyšky sú zdrojom základných živín, záhradný odpad potom vytvára štruktúru kompostu.

Jednotlivé materiály nakrájajte, narežte alebo rozdrvte na malé kúsky a jeden po druhom ich pridávajte do hromady, pričom ich ihneď premiešajte s ostatnými materiálmi z rovnakej vrstvy. Potom zmes obohaťte o kamenný prach, bylinný extrakt a hrsť záhradnej zeminy. Aby bol kompost kvalitný, musíte dosiahnuť správny pomer jednotlivých zložiek, vzduchu a vlhkosti. Spočiatku vám to môže pripadať zložité, ale keď si svoj vlastný kompost vytvoríte, rýchlo získate cit a odhad.

Na to, aby proces kompostovania prebehol úspešne, je potrebné vytvoriť, už vyššie spomínané, optimálne podmienky pre činnosť a rozvoj mikroorganizmov a pôdnych organizmov, ktoré sa na kompostovaní podieľajú. Poďme si ich trošku priblížiť:
 

1. Správna veľkosť materiálu

Materiál, ktorý sme nazbierali, musíme pred zamiešaním do kompostu upraviť na správnu veľkosť. Tá závisí od druhu materiálu, ktorý ideme kompostovať. Najdôležitejšie to je v prípade ťažšie rozložiteľných materiálov, akými sú drevo, stonky starších rastlín, tvrdšie časti zeleniny, slama, kukuričné kôrovie a podobne. Ich veľkosť by nemala presiahnuť veľkosť palca na ruke.

Mäkké šťavnaté materiály (dusíkaté), ktoré sú ľahko rozložiteľné, nie je nevyhnutné zmenšovať.

Úpravu veľkosti materiálov, ktoré chceme kompostovať, môžeme urobiť pučením, sekaním, lámaním, či strihaním. Ideálne by ich bolo podrviť na drvičke. Platí, že čím sú menšie častice, ktoré chceme kompostovať, tým sa rýchlejšie skompostujú.

Obr. 3: Menšie kúsky sa skompostujú rýchlejšie a ľahšie, preto je potrebné ich veľkosť regulovať.
 

2. Kombinujeme všetky materiály

Základným predpokladom pre dobrý rozklad je vyvážené miešanie materiálov. Do kompostéra by sme ich nemali dávať len tak bezhlavo. Každý druh má totiž iné vlastnosti. Pre nás je teraz dôležitý hlavne pomer uhlíka a dusíka. Platí, že dusíkaté materiály (hnoj, trus, pokosená tráva, kuchynský biologický odpad, pozberové zvyšky zo záhrady...), ktoré sú väčšinou mäkké, šťavnaté a zelené; musíme zmiešavať s uhlíkatými (drevná štiepka, piliny, hobliny, lístie, slama, papier...), ktoré sú zväčša tvrdé, hnedé, suché. Ich objemový pomer by sa mal čo najviac približovať k 1:1. Keďže uhlíkaté materiály vznikajú na záhrade väčšinou v inom období ako dusíkaté, je vhodné si ich upravené uskladniť. Skladovať ich môžeme napr. vo vreciach vedľa kompostéra. Tak ich budeme mať pripravené na použitie vždy, keď nám na záhrade alebo v domácnosti vzniknú dusíkaté materiály (kuchynský biologický odpad, tráva...).

Obr. 4: Uhlíkaté zvyšky zo záhrady možno pri ich prebytku vhodne skladovať vedľa kompostéra.
 

3. Správna vlhkosť

Správna vlhkosť je nevyhnutnou požiadavkou správneho kompostovania. Ak má kompostovaný materiál nedostatok vlhkosti, proces sa spomaľuje alebo až zastavuje. Ak je vlhkosť nadmerná, dochádza k nežiaducemu hnilobnému procesu, niekedy až k skysnutiu kompostu, čo sa prejaví zápachom. Správna vlhkosť úzko súvisí s predchádzajúcimi podmienkami. Čím je hrubšia štruktúra zmesi materiálov, tým môže obsahovať vyššiu vlhkosť, ale aj tým dlhšie trvá rozkladný proces. Čím je v komposte viac vody, tým je v ňom menej vzduchu. Pri pokročilejšom rozklade sa dá optimálna vlhkosť zistiť jednoduchým spôsobom: hrsť kompostovaného materiálu stisneme v ruke. Medzi prstami by sa malo objaviť len niekoľko kvapiek tekutiny (cca 3 až 4). Po roztvorení ruky by mala zmes materiálov zostať pohromade.

Obr. 5: V prípade, že je kompost príliš suchý je potrebné mu dodať vodu a opäť naštartovať proces kompostovania. Pozor však na množstvo vody.
 

4. Dostatočný prístup vzduchu

Kompostovanie je aeróbny proces - za prístupu kyslíka. Preto sa musíme v maximálnej miere snažiť zabezpečiť dostatočné prevzdušnenie kompostovaného materiálu. Na prístup vzduchu by sme mali myslieť už pri výbere kompostéra. Nesmieme zabudnúť na vetracie otvory, ktoré umožnia samovoľné prevzdušňovanie. Preto nie je vhodné kompostovať v úplne uzavretých nádobách, jamách a pod.

Ďalšou z možností ako zabezpečiť dostatok vzduchu v komposte je jeho prekopávanie. Malo by sa prekopávať minimálne 1-2x počas doby rozkladu. Ideálne je sledovať, čo sa deje v komposte a prekopávať vždy, keď:

• začne kompostovaný materiál zapáchať,
• keď po počiatočnom vzostupe teplota kompostovaného materiálu výrazne klesne (platí to mimo zimného obdobia),
• keď vystúpi teplota nad 70 °C (na meranie nám stačí teplomer na zaváranie).

Obr. 6: Prekopávkou okrem prevzdušnenia zabezpečíme aj dôkladné premiešanie všetkých kompostovaných materiálov, čím sa zabezpečí rovnomernejší rozklad. Platí aj to, že každé prekopanie urýchľuje rozklad.
 

Za ako dlho je náš kompost hotový?

Kompostovacia hromada by mala byť vysoká 1 až 1,5 metra. Približne po dvoch dňoch sa vďaka prirodzenému procesu rozkladu zahreje na 60 - 65 °C. Po troch až ôsmich dňoch môžete odstrániť izolačné materiály, aby sa kompost trochu ochladil.

Zahriatie kompostu je možné len vďaka mikroorganizmom, rozkladajúcich organické látky. Na to však potrebujú optimálne životné podmienky – musia mať dostatok potravy, vody, vzduchu a priestoru. Zároveň sú tieto mikroorganizmy potravou pre ďalšie pôdne organizmy, ktoré neskôr migrujú do kompostu a zúrodňujú našu pôdu. Mikrobiálnu aktivitu dokážu stimulovať určité bylinky, preto sa odporúča do kompostovacej hromady časom pridať aj bylinný extrakt.

Obr. 7: Kompostovanie nie je tajomstvo, ide skôr o umenie. Výsledkom je úrodná hmota vhodná pre vaše ďalšie pestovanie.